Podrimavský M. Slovensko na začiatku 20. storočia (spoločnosť a národ v súradniciach doby). O B S A H Úvod I. II. Ukážka textu (so súhlasom autorov) Úvod Predkladaný zborník štúdií vznikol na základe rokovania dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14.-16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914-1918) sa konalo 19.-21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SAV venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam v jednotlivých obdobiach slovenských dejín v 20. storočí. Vzhľadom na chronologickú a vecnú nadväznosť problematiky, ktorou sa tieto konferencie zaoberali, rozhodli sme sa z prednesených referátov, ktoré po diskusii autori relevantnými doplnkami upravili do podoby vedeckých štúdií, zostaviť jednu publikáciu s dvoma samostatnými časťami pod spoločným názvom Slovensko na začiatku 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby). Konferencie sa tematicky zamerali najmä na tie otázky vývinu slovenskej spoločnosti od konca 19. storočia do roku 1918, ktorým v minulosti historiografia nevenovala z rozličných príčin žiaducu pozornosť. V ostatnom období sa uskutočnili viaceré výskumné aktivity, z ktorých vyplýva potreba vykonať určité korektúry a úpravy v chápaní a hodnotení procesov a udalostí, ktoré upresnia kontúry historického pohľadu na Slovensko v prvých dvoch desaťročiach nášho storočia. Prvú časť zborníka tvoria témy, ktoré sa týkajú obdobia do roku 1914. Ich cieľom je prispieť k osvetleniu dynamiky vývinu slovenskej otázky v kontexte so zahraničnopolitickou orientáciou a vnútropolitickými reláciami mocenského a vládneho systému habsburskej monarchie. Autori poukazujú na nové aspekty pomerov v Uhorsku najmä v oblasti národnostnej politiky, keďže zásadným spôsobom určovali objektívne podmienky, v ktorých sa mohli uplatňovať národnoemancipačné záujmy a potreby Slovákov. V náležitej polohe sa zohľadňuje aj dosah spolupráce nemaďarských národov na formovanie slovenských politických aktivít. Špecifický charakter slovensko-českého vzťahu sa podáva z hľadiska vytvárania predpokladov na spoločný postup predstaviteľov oboch národov v ďalšej etape národnooslobodzovacieho zápasu počas prvej svetovej vojny. Analýza slovenských ekonomických záujmov vo vzťahu k hospodárskej politike Uhorska prispieva nielen k hlbšiemu chápaniu ekonomicko-sociálneho základu slovenského emancipačného pohybu, ale aj dlhodobejších trendov v tejto oblasti, ktoré v konečnom dôsledku znamenali vážne zmeny v sociálnej štruktúre obyvateľstva, industrializácii, urbanizácii a dopravných podmienkach Slovenska. Pokladáme za prínos, že súčasťou zborníka sú aj štúdie z oblasti kultúrnych dejín, čím sa dokumentuje nevyhnutnosť pristupovať k jednotlivým otázkam v historickom bádaní so zreteľom na celkový profil vývinového procesu spoločnosti v predmetnom období. Druhá časť zborníka pozostáva zo štúdií, ktoré sa tematicky viažu na obdobie prvej svetovej vojny (1914-1918). Ťažiskovým predmetom záujmu autorov sú tie problémy života slovenskej spoločnosti, ktoré vyplývali z jestvovania vojnových pomerov v Rakúsko-Uhorsku. V podmienkach vojnového stavu sa uplatňovali totiž osobitné opatrenia v politickej, vojenskej a hospodársko-sociálnej sfére, ktoré sa premietali do praxe mocenských a správnych orgánov, zásobovania obyvateľstva, využívania pracovných síl, verejného a spoločenského diania atď. Osobitne ťaživými dôsledkami vplývali na každodenný život v organizme jednotlivých zložiek spoločnosti a nepriaznivo doliehali najmä na nižšie sociálne vrstvy obyvateľstva. Na pozadí tohto zásadného fenoménu vojnového obdobia sa charakterizujú medzinárodné súvislosti vyzrievania slovenskej otázky, a to s dôrazom na jej vojenské a diplomatické aspekty, ktoré sa výrazne prejavovali v zahraničnom česko-slovenskom odboji. V náležitej podobe sa preto predkladá hodnotenie účasti Slovákov na frontoch vojny a v zahraničných légiách. Osvetľujú sa aktivity domácej slovenskej politiky, predstavitelia ktorej museli nielen reagovať na prebiehajúce mocenské posuny v celom európskom rozmere, ale aj na pomery vnútri Rakúsko-Uhorska a osobitne zohľadňovať dianie v slovenskej spoločnosti. Prirodzene, že v tejto súvislosti nadobúdali postupne novú dimenziu aj slovenské politické snahy vo vzťahu k monarchii s prejavmi odporu voči vojne, štátoprávnym základom dualistickej monarchie a jestvujúcemu režimu v Uhorsku. Z obsažnej diskusie na obidvoch podujatiach vyplynulo, že ďalšie bádanie o predmetnom období by sa malo uberať cestou analytických štúdií, ktoré prinesú produktívne poznatkové súbory z jednotlivých sfér života spoločnosti. Zdôraznila sa potreba interdisciplinárnej súčinnosti v takých problémových okruhoch, kde sa vyžaduje napríklad právnohistorický, politologický, sociologický, etnologický i religionistický prístup, keďže z historiografického hľadiska je žiaduce, aby sa obsiahla dynamika a trendy vývoja v čo najkomplexnejšom rámci. Vzhľadom na osobitosti modernizácie spoločnosti prebiehajúcej od konca 19. storočia vyvstávajú pred bádateľmi úlohy venovať sa nielen tradičným tematickým okruhom z oblasti národnopolitických a kultúrnych dejín s využitím podnetov teoretického a metodologického charakteru z iných historiografií, ale aj rozšíriť tematické spektrum tak, aby sa adekvátne svojmu významu odkrývali procesy, ktoré prebiehali v ideových a kultúrnych prúdoch, sociálnych vzťahoch, mocenských a správnych funkciách štátu, inštitúciách formujúcej sa občianskej spoločnosti a pod. Výskum obdobia prvej svetovej vojny v súdobom štádiu nezodpovedá predpokladom a možnostiam našej historiografie. Napriek viacerým pozitívnym výsledkom, ktoré sa dosiahli najmä v osvetlení politických a vojenských otázok, ostáva množstvo dôležitých problémov bez adekvátneho vedeckého spracovania. Systematicky sa treba zaoberať najmä špecifickými stránkami regionálnych a miestnych pomerov vo vojnových rokoch, ktoré sa priamo týkali každodenného života obyvateľstva. V tejto súvislosti sa žiada skúmať postoje obyvateľstva k štátu a k jeho inštitúciám, vplyv relevantných činiteľov na zmeny vo vedomí spoločnosti, ktoré sa prejavovali v akceptovaní nových hodnotových systémov a predstáv o budúcnosti. Na základe starších i aktuálnych skúseností s mocenským a vládnym systémom Rakúsko-Uhorska a v kontexte s poznaním a osvojovaním si cieľov národnooslobodzovacieho zápasu sa utvárali predpoklady na pripravenosť slovenského obyvateľstva prijať nový štátoprávny a politický rámec česko-slovenského štátu pre uplatnenie atribútov národnej identity a sebarealizáciu v jazykovej a kultúrnej oblasti. Poslaním konferencií bolo rozšíriť tematický záber a metodologické prístupy ku skúmaniu vývinu slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia so zreteľom na miesto Slovenska v stredoeurópskom kontexte. Napriek tomu, že základné kontúry politického, hospodárskeho a sociálneho života v predmetnom období sa odrážajú najmä v syntetických dielach a viaceré čiastkové aspekty spoločenských premien tvoria obsah početných monografických prác a vedeckých štúdií, pred bádateľmi sa objavuje mnoho ďalších problémov teoretického i vecného charakteru. Referáty a diskusné vystúpenia na konferenciách poukázali na konkrétne otázky, ktoré treba ďalej systematicky sledovať a venovať im náležitú pozornosť vo výskumnej činnosti. Predovšetkým je mimoriadne dôležité rozšíriť heuristickú základňu a využívať nové pramenné materiály. Z teoretického a metodologického hľadiska sa žiada uplatňovať doteraz málo známe prístupy, ktoré pomáhajú odhaľovať ďalšie dimenzie výpovednej hodnoty jednotlivých druhov prameňov. Zostavovatelia sú presvedčení, že kvalitatívny posun v nazeraní na viaceré koncepčné i čiastkové otázky a invenčné prvky v jednotlivých štúdiách prispejú nielen k rozvinutiu a rozšíreniu syntetizujúceho obrazu o slovenských dejinách na začiatku 20. storočia, ale dávajú aj nemálo podnetov k ďalším teoretickým úvahám a výskumným projektom analytického charakteru, kde sa žiada sústrediť bádanie predovšetkým na nedostatočne využitý heuristický materiál a pôvodné pramene. Obsahové dotvorenie a príprava zborníka na vydanie je súčasťou plnenia projektu VEGA č. 2/4123/97 Slovensko na začiatku 20. storočia (1901-1918). M. Podrimavský a D. Kováč Uložte si link nášho projektu do
Vašich bookmarkov, zaraďte si ho medzi obľúbené adresy. Späť o úroveň vyššie... Pridaj URL / WWW stránku
Autori projektu: Ing. Miroslav Fabricius,
CSc. a
Mgr. Peter Krákorník |
